Hoci samotné vetranie určite nepovažujete za zložité, len málo ľudí vie správne vetrať. Správna technika vetrania je dôležitá najmä pri nových a hlavne plastových oknách, ktorá veľmi dobre tesnia. S výmenou starých okien za nové plastové sa skončila doba, kedy bolo možné byt „vyvetrať“ aj cez zatvorené okná. Staré okná mnohokrát tak zle tesnili, že prepustili viac čerstvého vonkajšieho vzduchu, ako bolo potrebné pre odvod vlhkosti a CO2 z bytu. Samozrejme, tepelné straty boli obrovské a náklady na vykurovanie sa vplyvom rastu cien energie stále zvyšovali. Výmenou okien teda ušetríme teplo aj peniaze, ale tiež sa už musíme starať o správne vetranie. Nové okná sú totiž rádovo tesnejšie ako okná pôvodné. Pokiaľ sú uzatvorené, prejde nimi len veľmi málo vzduchu. Nové okná umožňujú otvorenie do mikroventilačnej polohy a tým privádzať do miestnosti viac čerstvého vzduchu. V zime by sa však vôbec nemalo používať vyklopené okno alebo mikroventilácie. Ich pomocou sa nedá vyvetrať rýchlo a dochádza k zbytočnej strate tepla. Ich využitie si preto nechajte na obdobie, kedy sa nekúri.

V chladných dňoch, kedy máte okná väčšinu dňa zavreté a kúrite, varíte a tiež často doma sušíte bielizeň, sa v miestnostiach nahromadí vlhkosť a vytvárajú sa podmienky pre vznik plesní na stenách. Je teda potrebné naučiť sa cielene vetrať. Dôležitá je pravidelnosť a určitá intenzita vetrania, aby sa vzduch v miestnostiach kompletne vymenil. Keď okno zatvoríte, vzduch sa ohrieva nielen od radiátora, ale aj od stien. Preto nie je nutné zvyšovať kúrenie. V priebehu dňa by nemala relatívna vlhkosť v byte prekračovať 50 %. Dobrým pomocníkom, ktorý Vám pomôže kontrolovať, kedy je potrebné intenzívne vyvetrať môže byť teplomer s vlhkomerom, ktorý si je možné kúpiť za niekoľko desiatok eur.

Vetrať je potrebné krátko, ale intenzívne. Spravidla postačí vyvetrať na dobu 5 až 10 minút trikrát až päťkrát denne, podľa toho ako dlho ste doma. Za túto dobu sa vymení vzduch, ale súčasne neochladnú steny v byte.

Ako správne vetrať:

Ráno by ste mali vyvetrať všetky miestnosti dokorán otvorenými oknami počas 5 minút. V priebehu dňa je potrebné vetrať v závislosti na vlhkosti v miestnosti, ideálne je intenzívne krátke vetranie každé dve hodiny. V obývacej izbe, v chodbe a v pracovni si vystačíte s menej častejším vetraním než napríklad v kúpeľni, kuchyni alebo v spálni. Úlohu zohráva aj množstvo kvetov v interiéri, alebo či bývate v novostavbe, ktorá vysychá aj niekoľko rokov po dokončení . Optimálne je vetranie oknami, otvorenými dokorán. Dĺžka trvania vetrania pritom závisí na vonkajšej teplote. Čím je chladnejšie, tým kratší čas je potrebný. V zime si vystačíte pri každom vetraní so 4 až 6 minútami , na jar a na jeseň potrebujete 10 až 20 minút, a v lete by okná mali zostávať otvorené aspoň polhodinu. Máte zarosené okná? Niečo nie je v poriadku

Ako spoznáte, že je “niečo” zle? Prezradia to napríklad zarosené okná, alebo plesnivé škvrny za nábytkom. Čo s tým ? V tom prípade je potrebné sklá a rámy okamžite utrieť, v miestnosti treba dôkladne vyvetrať a zistiť príčinu problému. Treba tiež skontrolovať, či sa teplý vzduch môže dostať k okenným sklám. Treba vytiahnuť žalúzie, rozhrnúť závesy, odhrnúť záclony a prípadne o 1 až 2 ° C prikúriť. Ak by ste roseniu na oknách nevenovali pozornosť, mohli by vás po čase začať trápiť nepríjemné plesne. Oplatí sa preto zaobstarať si vlhkomer a dbať na správne vykurovanie. V obytných miestnostiach by teplota v zime nemala klesať pod 20 až 21 ° C, vlhkosť by nemala byť vyššia ako 50 %.

Niekoľko rád, ktoré vám pomôžu obmedziť vlhkosť a nedovoliť plesniam, aby vám ničili zdravie:

Vo vlhkých miestnostiach nesušte bielizeň . Pri varení používajte digestor. Varte iba v hrncoch, prikrytých pokrievkami. Zaistite cirkuláciu vzduchu od vykurovacieho telesa (odstráňte z cesty všetko, čo bráni šíreniu tepla). Vo vlhkých miestnostiach odstavte nábytok od stien – medzera by mala byť asi 5 cm široká. Keď už máte na stenách pleseň, použite Savo a špecializované prípravky. Do miestnosti umiestnite pohlcovače vlhkosti a pravidelne z nich vylievajte vodu. Vetrajte do kríža – otvorte protiľahlá okná a dvere – aj v miestnostiach cez chodbu. Pokiaľ je to možné, nainštalujte do kúpeľne odvetrávanie. V kúpeľni, odkiaľ uniká do bytu veľa pary, vetrajte častejšie. Klimatizácia nenahradzuje vetranie, čerstvý vonkajší vzduch je pre ľudské zdravie nepostrádateľný. Ak máte doma malú “botanickú záhradu” a rosia sa vám okná, alebo sa dokonca objavuje pleseň, mali by ste počet rastlín zredukovať.

Prečo vzniká rosenie okien a ako mu predchádzať?

 

Prirodzené vetranie oknami

Okno býva najslabším tepelno izolačným prvkom domu ( za predpokladu správne zatepleného domu a profesionálnej montáže okien ). Dnešné štandardné okenné dvojsklo Ug = 1,1 W / (m2K) aj vo veľmi kvalitnom drevenom alebo plastovom ráme sa za tuhých mrazov môže stať miestom intenzívneho zrážania vody. Najbežnejším riešením jezníženie vnútornej vlhkosti vzduchu, alebovýmena dvojskla za trojsklo, prípadnedvojsklo so špeciálnymi fóliami plniacimi funkciu tepelného zrkadla ( fólia odráža tepelné žiarenie naspäť ku zdroju ).

Rosenie okenného zasklenia na vonkajšom povrchu nie je technickou závadou, je naopak preukazom vysokej tepelno izolačnej účinnosti okien.

Ak sa na vnútornej strane okien ( na zasklení, rámoch, alebo obidvoch ), zráža v chladnom období rosa, je to jasné znamenie, že vlhkosť vnútorného vzduchu je príliš veľká a povrchy ktoré sa rosia sú príliš chladné. A čo musíme urobiť? Zvýšiť povrchovú teplotu vlhnúcich a rosiacich sa okenných plôch a znížiť % vlhkosti vnútorného vzduchu.

 

Chladné okná – kedy a prečo

Chladný povrch okien ( zasklenia a rámov okien ) sa vyskytuje v zime a prechodnom období. V lete tento problém nemáme. Na vine sú horšie tepelnoizolačné vlastnosti okien, vzhľadom ku stenám a ostatným stavebným častiam domu. Vnútorné povrchové teploty okien a rámov nie sú všade rovnaké: najchladnejšími miestami zvislého okna sú (v zime) zvyčajne oba dolné rohy a po ňom celý dolný okraj zasklenia, v blízkosti jeho dotyku s rámom. Príčiny sú dve. V týchto miestach bývajú tepelné mosty a práve tu je znížené prúdenie vzduchu, teda aj nižšia povrchová teplota a vyššie riziko rosenia okna prípadne rámu.

Príčinou chladných okenných plôch na vnútornej strane môže byť aj studený vonkajší vzduch, ktorý preniká netesnými oknami a ochladzuje vnútorný povrch okna (zasklenia aj rámov). Takto ochladzované miesta sa môžu rosiť a najmä v mrazoch sa tu môže tvoriť aj ľad. Inoväť či ľad je väčšinou dôkazom tohto typu ochladzovania vnútorného povrchu okna.

Začínajúce rosenie môže oddialiť, niekedy aj odstrániť, zvýšené prúdenie vzduchu pozdĺž orosenej plochy, ktoré (popri tom, že zdvihne povrchovú teplotu), urýchli odpar rosy.

 

Význam vetrania

K roseniu niekedy paradoxne dochádza, až po výmene starých, nevyhovujúcich okien so zasklením UG = 1,7 W / (m2K) za nové, ktorých rám je podstatne lepší a zasklenie býva na úrovni UG = 1,1 W / (m2K). Dôvod je prostý: zatiaľ čo staré, netesné okná zaisťovali vďaka vysokej infiltrácii (prenikania vzduchu) výdatné vetranie veľmi suchým zimným vzduchomnové a veľmi tesné okná – ak sú zatvorené – nevetrajú. A tak, aj keď nové a kvalitnejšie okná majú v zime výrazne vyššiu povrchovú teplotu, môže sa kvôli ich tesnosti nahromadiť vo vzduchu taká vlhkosť z dýchania ( potenia osôb, varenia, umývania, prania atď ), že sa napriek tomu orosia.

Vetranie je v domácnostiach vôbec, ku škode bývajúcich, podceňované. V nevetranej novostavbe, alebo rekonštruovanom dome ( ktoré sú podľa súčasných štandardov veľmi tesné ), sa pri prevádzke a v prítomnosti obyvateľov hromadí vo vzduchu vydychovaný oxid uhličitý CO2 a vodná para.

Napr. štvorčlenná rodina, ktorej členovia vážia dokopy 220 kg, vydýchajú za 24 hodín, pri bežnej prevádzke približne 3,7 kg CO2 a 1,5 kg vodnej pary, ktorá pochádza iba z metabolického spaľovania cukrov. Minimálne dvojnásobné množstvo vodnej pary sa navyše uvoľní vypotením vypitej vody, a ďalší významný prírastok pary sa uvoľní pri varení, umývaní atď, teda pri prevádzke bytu.

S pomocou vyššie uvedených informácií si urobme obrázok, ako tieto množstvá ovplyvnia vlhkosť a hladinu CO2 v byte o celkovom objeme, dajme tomu, 240 m3. Zdravotne doporučované množstvá oboch plynov v danom priestore sú 0,3 kg (pri obsahu 700 ppmv CO2) pre oxid uhličitý CO2 a 2,1 kg pre vodnú paru (pri normou požadovanej relatívnej vlhkosti 50%). Je vidieť, že bez dostatočného vetrania by sme v byte žili ako v dažďovom pralese (100% vlhkosť) a čoskoro by sme sa udusili. (Pozn: na 1 kg vydychovaného CO2 pripadá 0,41 kg vydychovaný vodnej pary, vzniknutej v dôsledku metabolických dejov)

Riziko tvorby kondenzátu ( rosenia ) na sklách a rámoch okien je vyššie pri nižšej tepelnoizolačnej kvalite okien a vyššej vlhkosti vnútorného vzduchu. Dôležitú úlohu hrá vedľa vysokých, tepelno-technických vlastností okien, tiež správne vetranie tak, aby sa relatívna vlhkosť vnútorného vzduchu v zime pohybovala do 50%.